germany

GWA Agancy    Besa

RoyalEnglish   Century 21

Aladin  Tatrarek

Gasl   Topberg

Agentúra Titl  Natek

Norwes Technologies Weppler Czech s.r.o.

AUSTRIA AGENCY Vytvorenie web stránky - Sunwave Design

Jurak-Partners ALMAX WORK

Misha hair studio DOMUSBV

DOMUSBV Poradenské centrum

Leasework   Jobkompas

Stakotra Manufacturing  Hramm 

Austrian Jobs     Triangle

CONCORDIA Agency s.r.o     Triangle

Facebook

RADY A TIPY NEMECKO

 

Postupy registrácie a povolenie na pobyt

V členských štátoch európskeho hospodárskeho priestoru je voľnosť sťahovania pracovníkov základné právo. Občan EHP krajiny môže tiež v inej EHP krajine pracovať za rovnakých podmienok ako občan súčasného štátu. Prvotné právo občanov EU na voľnosť sťahovania sa za prácou ale ešte momentálne neplatí v plnom rozsahu pre všetkých občanov EU. Spolková republika Nemecko si uplatňuje možnosť, obmedzeného prístupu na nemecký trh práce počas prechodného obdobia.
Občania EU z Belgicka, Dánska, Fínska, Francúzska, Grécka, Írska, Talianska, Luxemburska, Malty, Holandska, Rakúska, Portugalska, Švédska, Španielska, Veľkej Británie a Cypru využívajú neobmedzenú voľnosť sťahovania sa za prácou v Nemecku a preto pre prijatie do zamestnania nepotrebujú žiadne pracovné povolenie.
Na základe prechodného obdobia podliehajú štátny občania EU členských štátov Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Čiech a Maďarska povinnosti obdržať pracovné povolenie. O vydanie patričného pracovného povolenia sa žiada priamo na miestne príslušnom úrade práce.
Tak ako doposiaľ, zamestnanci z hore uvedených štátov môžu získať v Nemecku prácu len za určitých predpokladov ( napr. ako sezónny pracovníci alebo IT-špecialisti, inžinieri). Predpoklady a postupy k získaniu pracovného povolenia sa po rozšírení Únie nezmenili. Z časti sa uľahčilo novým občanom EU získanie pracovného povolenia na neobmedzenú dobu: okrem toho sa uprednostnil prístup na nemecký pracovný trh zamestnancom z pristupujúcich členských krajín pred príslušníkmi z tretích krajín.

Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Krátko po príchode do Nemecka vyžaduje zákonodarca prihlásenie sa na prihlasovacom úrade občanov ( Einwohnermeldeamt ). Predpis nájdete v budove správy mesta alebo radnice.
Zostavte si skôr zoznam adries komu chcete oznámiť Vašu novú adresu, telefónne číslo ako aj nové bankové spojenie, napr. Vášmu zamestnávateľovi, zdravotnej poisťovni, lekárom, poisťovniam, bankám, známym, priateľom, príbuzným, obchodným partnerom....

Cez nemecký Telekom alebo iného operátora môžete získať telefónne číslo prípadne internetové pripojenie. Myslite tiež na náklady spojené s energiami: elektrina, plyn, voda musia byť podľa predpisu zvlášť nahlásené u príslušného lokálneho podniku. V prípade, že máte so sebou dieťa, informujte sa včas o jeho prihlásení do materskej školy alebo školy vo Vašej blízkosti.

Za rozhlas a televíziu sa v Nemecku platí poplatok. Prihlásenie môžete urobiť buď online alebo prostredníctvom formulárov tzv. GEZ, ktoré na nachádzajú takmer v každej banke alebo pokladni.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pracovné zmluvy

Pracovná zmluva na dobu neurčitú môže byť uzavertá písomne alebo ústne. V prípade zamestnania na dobu určitú sa vyžaduje písomná forma pracovnej zmluvy s uvedeným dátumom ukončenia pracovného pomeru. Ak tento nie je uvedený, posudzuje sa pracovná zmluva za zmluvu na dobu neurčitú. Písomná forma sa vyžaduje pri dohodách o vykonávaní praxe počas vzdelávania.
Ak nie je podpísaná písomná pracovná zmluva, zamestnávateľ je podľa zákona (Nachweisgesetz) povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 1 mesiaca od dohodnutého začiatku pracovného pomeru písomne podpísané základné pracovné podmienky.

Písomná pracovná zmluva obsahuje:
meno a adresa zamestnávateľa a zamestnanca, miesto výkonu práce, opis činností, dátum vzniku pracovného pomeru, trvanie skúšobnej doby, v prípade zmluvy na dobu určitú trvanie pracovného pomeru, v prípade zmluvy na dobu neurčitú prípustný dátum ukončenia a trvanie výpovednej lehoty, dohodnutý týždenný alebo denný pracovný čas, výška zárobku a ďalšie príplatky, termín a spôsob vyplácania mzdy, dĺžka ročnej platenej dovolenky, upozornenie na kolektívne dohody a dohody o práci a službách.

Špeciálne kategórie

Práca detí je zakázaná. Zákon rozlišuje medzi deťmi ( do 14 rokov ) a mladistvými (od15 do 18 rokov). Pre mladistvých, ktorí sú ešte školopovinní platia rovnaké nariadenia ako pre deti. Deti, ktoré sú najmenej 14 rokov staré a majú ukončenú povinnú školskú dochádzku, môžu byť zamestnané na ľahké práce na 7 hodín denne a 35 hodín týždenne. Najnižší vek mladistvého na riadne zamestnanie v podniku je 15 rokov.
Ťažko zdravotne postihnuté osoby majú špeciálnu ochranu. Prepustenie zo zamestnania nejakého postihnutého človeka zamestnávateľom je možné až po odsúhlasení úradu pre integráciu. Ak zamestnávateľ vysloví výpoveď pre takéhoto človeka bez súhlasu tohto úradu, je takáto výpoveď neplatná.
Zákon na ochranu matky a dieťaťa chráni tehotnú ženu a matku pred výpoveďou a v mnohých prípadoch aj v prípadoch pred prípadným znižovaním príjmu. Zvláštna ochrana pred výpoveďou trvá počas tehotenstva do štyroch mesiacov po pôrode.
Materská dovolenka začína spravidla šesť týždňov pred očakávaným termínom pôrodu a končí osem týždňov po pôrode. Ak sa narodia dvojičky a viac, tak materská končí 12 týždňov po pôrode.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Platové podmienky

Ako je upravená výška mzdy alebo platu?

Príjem je určený buď prostredníctvom tarifných zmlúv alebo na základe individuálnej dohody. Pracovníkov hľadanej profesie zamestnávateľ často krát vypláca vyššiu mzdu ako je tarifa.
Minimálny plat tak ako je to v ostatných štátoch, nie je. Spolkovým ministerstvom práce a sociálnych vecí sú len určené minimálne štandardy na pracovné podmienky v jednotlivých odvetviach.

Výšku mzdy alebo platu upravujú kolektívne zmluvy alebo sa dojednáva individuálne so zamestnávateľom. Platí to tiež pre mimoriadne platby, ako je napr. 13 mesačná mzda alebo plat.

V Nemecku neexistuje zákonná minimálna mzda, platná na území celej republiky.

Spravidla je príjem prevedený na účet v strede mesiaca alebo koncom mesiaca. Z hrubej mzdy zamestnávateľ hneď zráža a odvádza daň zo mzdy, prídavok na solidaritu, cirkevný poplatok ako aj podiel zamestnanca na sociálne poistenie ( zdravotné, dôchodkové, ošetrovateľské poistenie) a na poistenie v nezamestnanosti.

Existuje skúšobná doba?

Skúšobná doba môže trvať najdlhšie 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru. V skúšobnej dobe platí zákonná výpovedná doba v trvaní 2 týždňov, pokiaľ nebola zmluvne dohodnutá iná výpovedná doba. Pre učňov platí, že skúšobná doba trvá najmenej 1mesic a najdlhšie 3 mesiace. Pracovné pomery uzatvorené za účelom odborného vzdelávania (tzv. učňovskej zmluvy) možno v skúšobnej vypovedať aj okamžite.

Je možné dohodnúť pracovnú zmluvu na dobu určitú?

Obmedzenie doby trvania pracovného pomeru na dobu určitú je prípustné, ak na to existuje opodstatnený dôvod. O opodstatnený vecný dôvod sa jedná najmä vtedy keď:

  • v podniku existuje len prechodná potreba pracovného výkonu,
  • je pracovný pomer na dobu určitú dojednaný v nadväznosti na ukončené odborné vzdelanie, alebo štúdium, aby sa tým uľahčil prechod absolventa do následného zamestnaneckého pomeru,
  • je zamestnanec zamestnaný z dôvodu náhrady dočasne neprítomného zamestnanca,
  • osobitná povaha vykonávanej práce odôvodňuje pracovný pomer na dobu určitú,
  • pracovný pomer na dobu určitú slúži ku skúške

Osobné dôvody na strane zamestnanca odôvodňujú pracovný pomer na dobu určitú keď:

  • je zamestnanec odmeňovaný z rozpočtových prostriedkov, ktoré sú z hľadiska rozpočtového práva určené na zamestnanie na dobu určitú a zamestnanec je adekvátne zamestnaný, alebo
  • dôvod na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú sa zakladá na súdnom urovnaní.

Obmedzenie doby trvania pracovného pomeru na dobu určitú bez opodstatneného dôvodu je prípustné nanajvýš na bobu 2 rokov. V rámci tejto úhrnnej doby je možné predlžiť pracovný pomer na dobu určitú nanajvýš tri krát. Obmedzenie doby trvania pracovného pomeru na dobu určitú nie je prípustné, ak medzi zamestnancom a tým istým zamestnávateľom už skôr existoval pracovný pomer na bobu určitú, alebo neurčitú. Maximálnu úhrnu dobu a počet predlženia pracovných pomerov na dobu určitú možno stanoviť aj kolektívnou zmluvou. V oblasti platnosti a účinnosti takejto kolektívnej zmluvy môžu zamestnanci ktorí nie sú viazaní takouto kolektívnou zmluvou dohodnúť uplatňovanie tejto zmluvy. Ustanovenia § 14 zákona o práci na kratší pracovný čas a o pracovných zmluvách na dobu určitú, podľa ktorého je prípustné uzatvárať pracovné pomery na dobu určitú so zamestnancami staršími ako 52 rokov aj bez opodstatneného vecného dôvodu, je v rozpore s európskym právom a preto sa neuplatňuje.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pracovná doba

Aká je dĺžka pracovného času?

Dĺžka denného pracovného času je zásadne stanovená na 8 hodín (čo zodpovedá 40 hodinám týždenne), ale môže byť predlžená až na 10 hodín, ak vo vyrovnávacom období 6 mesiacov nebude prekročený priemerný denný pracovný čas v trvaní 8 hodín. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dlhšiu alebo kratšiu pracovnú dobu.

Na aké prestávky mám nárok?

Pri dennej pracovnej dobe v rozpätí 6 až 9 hodín majú zamestnanci nárok na prestávku v práci v trvaní 30 minút denne, pri pracovnej dobe dlhšej ako 9 hodín tento nárok je 45 minút denne. Prestávka v práci môže byť rozdelená, ale každá časť z nej musí trvať najmenej 15 minút. Jednotlivé prestávky musia byť stanovené vopred, tj. Najneskôr na začiatku dennej pracovnej doby. Poskytnuté prestávky v práci na jedlo a oddych sa nezapočítavajú do pracovného času.

Ako je upravená kratšia pracovná doba?

Ak je pracovné miesto vhodné pre plnú stanovenú pracovnú dobu aj pre kratší pracovný čas, sú zamestnávatelia povinný vypísať toto miesto pre obsadenie v oboch režimoch úpravy pracovného času. Ak zamestnanec prejaví želanie pracovať na kratší pracovný čas, je zamestnávateľ povinný informovať ho o príslušných pracovných miestach vhodných pre kratší pracovný čas, ktoré majú byť u zamestnávateľa obsadené. Ak chce zamestnanec znížiť rozsah svojej pracovnej doby, musí sa so zamestnávateľom v zhode dohodnúť na inej organizácii pracovnej doby. Zamestnávateľ je povinný vyhovieť žiadosti zamestnanca o kratší pracovný čas, pokiaľ tomu nebránia prevádzkové dôvody. Platí to však iba pre podniky s viac ako 15 zamestnancami. Výpoveď pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnanec odmieta prejsť s plnej stanovenej pracovnej doby na kratší pracovný čas alebo naopak, je neplatná. V kolektívnej zmluve je možné dojednať aj inú úpravu v prospech zamestnancov.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Štátne sviatky

Datum

Svátek

Spolkové země

Poznámka

1.1.

Nový rok

Všechny

 

6.1.

Tři králové

Bádensko-Württembersko

Bavorsko

Sasko-Anhaltsko

 

6.4.

Velký pátek

Všechny

Pohyblivý svátek

9.4.

Velikonoční pondělí

Všechny

Pohyblivý svátek

1.5.

Svátek práce

Všechny

 

17.5.

Nanebevstoupení Ježíše Krista

Všechny

Pohyblivý svátek

28.5.

Svatodušní pondělí

Všechny

Pohyblivý svátek

7.6.

Boží tělo

Bádensko-Württembersko

Bavorsko

Hesensko

Severní Porýní-Vestfálsko

Porýní-Falcko

Sársko

Sasko a Duryňsko pouze podle vyhlášek obcí

Pohyblivý svátek

15.8.

Nanebevzetí Panny Marie

Sársko

Bavorsko v obcích s převážně katolickým obyvatelstvem

 

3.10.

Den sjednocení

Všechny

 

31.10.

Den reformace

Braniborsko

Meklembursko-Přední Pomořany

Sasko

Sasko-Anhaltsko

Duryňsko

 

1.11.

Svátek všech svatých

Bádensko-Württembersko

Bavorsko

Severní Porýní-Vestfálsko

Sársko

Porýní-Falcko

 

21.11.

Den pokání a modliteb

Sasko

Pohyblivý svátek

25.12.

1. svátek vánoční

Všechny

 

26.12.

2. svátek vánoční

Všechny

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dovolenka

Zákonný nárok na dovolenku je 24 dní v roku. Zvláštne pravidlá platia pre isté skupiny ľudí , medzi inými pre mladistvých do 18 rokov a postihnutých ľudí.

V kolektívnych zmluvách je pre väčšinu zárobkovo činných osôb 30 dní dovolenky. Počas týchto dní je mzda hradená v plnej výške. Kto pracuje v ťažkých alebo života nebezpečných pracovných podmienkach, obdrží príslušné navŕšenie dovolenky. V niektorých kolektívnych zmluvách sú tiež dohodnuté dni dovolenky navyše na významné životné okamihy. Takto poskytujú niektorí zamestnávatelia zvláštne dovolenky pri uzavretí manželstva, pohreboch blízkych rodinných príslušníkov, ale tiež aj pri presťahovaní. Plný nárok na dovolenku je možné najskôr získať najskôr po šiestich mesiacoch od začatia pracovného pomeru. Dohodnite si svoju dovolenku včas so svojim zamestnávateľom a kolegami.
Pre neprítomnosť v práci kvôli chorobe sú jasné pravidlá. V prípade choroby musí zamestnanec tak rýchlo ako je to len možné, oznámiť svojmu zamestnávateľovi svoju pracovnú neschopnosť a jej pravdepodobnú dĺžku. Pri chorobe, ktorá bude trvať dlhšie ako tri dni, predloží zamestnanec zamestnávateľovi potvrdenie od lekára najneskôr nasledujúci pracovný deň.
Počas rodičovskej dovolenky sú rodičia svojim zamestnávateľov bez nároku na mzdu uvoľnený za účelom starostlivosti o svoje deti. Rodičovská dovolenka ale umožňuje zamestnancom a zamestnankyniam čiastočný pracovný úväzok, tak sa môžete venovať svojim deťom a zároveň nestratíte kontakt so zamestnaním. Jeden z rodičov môže zostať na rodičovskej dovolenke do tretieho roka života dieťaťa.
Tiež je možné využiť možnosť dovolenky za účelom ďalšieho vzdelávania. Podľa práva Spolkovej republiky Nemecko je dovolenka za účelom ďalšieho vzdelávania sa platenou dovolenkou. Túto môžete využiť na vlastné politické vzdelávanie, jazykové kurzy alebo odborné vzdelávanie. Tak ako pri ročnej dovolenke, aj v tomto prípade je potrebné, aby ste si to včas dohodli so svojim zamestnávateľom.

Ukončenie pracovného pomeru; dôchodkový systém

Pracovný pomer na dobu určitú končí, keď ste prepustený zamestnávateľom, najneskôr však dosiahnutím dôchodkového veku.
Za normálnych okolností začína pracovný pomer na dobu neurčitú so šesťmesačnou skúšobnou dobou. Počas tohto „testovacieho obdobia“ platí skrátená výpovedná lehota 14 dní. Výpoveď sa musí uskutočniť písomne. Výpovedné lehoty sú stanovené občianskym zákonníkom. Čím dlhšie ste v podniku, tým dlhšie je oboma partnermi akceptovaná výpovedná lehota. Ak napr. pracovný pomer trvá 20 rokov, predlžuje sa výpovedná lehota na sedem mesiacov. Ak je pracovný pomer krátkodobý, výpovedná lehota trvá mesiac. Pracovný pomer na dobu určitú s písomnou pracovnou zmluvou končí automaticky po uplynutí dohodnutého času/dátumu. Výpoveď zo strany zamestnávateľa v tomto prípade nie je nevyhnutné dávať. Po ukončení pracovného pomeru je Vám vypracovaný zápočet rokov/ pracovný posudok.

Zárobkovo činné obdobie končí v 65. roku života. Kto dovŕšil 65. rok života a vie preukázať , že prispieval na minimálne poistenie 5 rokov, má nárok na dôchodok. Starobný dôchodok dostane poistený vtedy, keď dosiahne 63. rok života a vie preukázať, že bol 35 rokov poistený.
Nárok na dôchodok a výška dôchodku bude určená na základe druhu a dĺžky poistenia. Započítava sa dĺžka medzi obdobím vzdelávania a začiatkom obdobia nároku na dôchodok. Do dôchodku sa započítava rôzne individuálne minimálne obdobie poistenia a tým je ovplyvnená výška dôchodku. Rozličné obdobie nároku na dôchodok sa rozlične zohľadňuje pri zhodnocovaní dôchodku a pri naplnení čakacej doby.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príjmy a dane

Daň z príjmu fyzických osôb

Zdanenie príjmov cezhraničných pracovníkov upravujú dvojstranné medzištátne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Nemeckom, Nemeckom a Poľskom a Českou republikou a Poľskom. Zmyslom týchto zmluvných dohôd je zabrániť dvojitému zdaneniu v odbore daní z príjmov a z majetku. U dlhodobejšej pracovnej činnosti sa príjmy spravidla zdaňujú v mieste výkonu práce. Pre bližšie informácie pozri príslušnú zmluvu dvojitého zdanenia na internetových stránkach jednotlivých ministerstiev financií. V konkrétnych prípadoch je vhodné obrátiť sa so žiadosťou o podrobnejšie informácie na príslušné ministerstvo financií alebo finančný úrad. Tieto orgány poskytujú informácie o možnostiach odpočítaní od základu dane, daňových triedach a nezdaniteľných častiach základu dane. http://www.smf.sachen.de, http://www.mf.gov.pl, http://www.mfcr.cz

Daň z príjmov fyzických osôb v Nemecku

Príjmy fyzických osôb sa v Nemecku zdaňujú od výšky základnej nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 7664,-EUR ročne.

Základná sadzba dane je 14%, najvyššia sadzba dane je 42%, u ročných príjmov presahujúcich 250 731,-EUR je to 45% zo zdaniteľného príjmu.

Nezdaniteľné existenčné minimum predstavuje ročný príjem vo výške 8 004,-EUR. Okrem daní z príjmov sa v Nemecku platí aj osobitná daň, tzv. solidárny príplatok (cca 5% z objemu odvádzanej dane z príjmov).

Presný výpočet nájdete napríklad na stránkach spolkového ministerstva financií www.bundesfinanzministerium.de . Príslušníci resp. členovia cirkví navyše platia aj cirkevnú daň.

Metóda vyňatia s výhradou profesie: V Nemecku a v Poľsku existuje daňová progresia, tj. Vyššie príjmy sú zdaňované vyššou sadzbou dane. Ak majú poľskí cezhraničný pracovníci aj príjmy v Poľsku, alebo ich manželky alebo manželia sú v Poľsku zárobkovo činný (za predpokladu, že manželia uplatňujú inštitút spoločného zdanenia manželov), započítava sa do rozhodného príjmu pre stanovenie sadzby dane, okrem z príjmov z Poľska aj príjem dosiahnutý v Nemecku. Uplatní sa teda vyššia sadzba dane, než by tomu bolo bez zahraničných príjmov. Z toho dôvodu musia cezhraničný pracovníci uviesť príjmy zo zárobkovej činnosti v štáte bydliska.Pre ďalšie informácie pozri tiež: www.finanzamt.de, alebo www.bundesfinanzministerium.de

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Sociálne zabezpečenie

Zdravotné poistenia e nemocenské poistenie

Zamestnanci sú poistení v štáte kde pracujú.

Nemecké sociálne poistenie stojí na piatich pilieroch a ponúka finančnú pomoc pri veľkých životných rizikových situáciách ako sú:

  • Poistenie v nezamestnanosti v prípade straty zamestnania
  • Dôchodkové poistenie zabezpečuje členov v starobe, ako aj v prípade pracovnej a zárobkovej neschopnosti a v prípade smrti pozostalých
  • Zdravotné poistenie podporuje proces uzdravovania a tlmí následky ochorenia
  • Úrazové poistenie je určené pre prípad úrazov
  • Poistenie na ošetrovanie( ošetrovné) podporuje finančne ľudí, ktorí sú odkázaný na dlhodobú opateru

Vstup do systému sociálneho poistenia nastáva v Nemecku cez nemocenskú poisťovňu. Osoby v plnom pracovnom úväzku si majú možnosť vybrať medzi dobrovoľným, zákonným alebo privátnym zdravotným poistením. Zamestnávateľ prihlasuje svojich zamestnancov vo vyvolenej zdravotnej poisťovni, čím je zamestnanec automaticky registrovaný aj na poistenie na ošetrenie. Nemocenská poisťovňa tiež preberá prihlásenie klientov aj na poistenie v nezamestnanosti a dôchodkové poistenie.
Sociálne poistenie je v Nemecku hradené zamestnávateľom aj zamestnancom v podstate oboma stranami rovnakými čiastkami. Tieto príspevky z pravidla zráža zamestnávateľ zamestnancovi z hrubej mzdy a odvádza ich na jednotlivé poistenia.

Rodina a materstvo

Na materskú - na starostlivosť a výchovu detí majú zamestnanci nárok. Obaja rodičia majú právo byť na materskej tri roky a hneď po jej skončení sa môžu vrátiť na pôvodné pracovné miesto, alebo miesto ktoré je porovnateľné s predchádzajúcim. Po dohode so zamestnávateľom je možné predĺženie materskej z 12 mesiacov do 3.-8. roku dieťaťa.
Rodičovský príspevok, ktorý od 1.januára 2007 značne vzrástol, má finančne odľahčiť mladé rodiny, aby sa mohli obaja rodičia starať o novorodenca. Je vyplácaný matke a otcovi maximálne 14 mesiacov. Predstavuje 67 percent predchádzajúceho príjmu, maximálne však do výšky 1800 € mesačne.
Detské prídavky sú určené pre všetky deti do 18 rokov. Deťom, ktoré sa ďalej vzdelávajú sa tento príspevok vypláca so 27. roka životy a pre deti bez pracovného miesta do 21 rokov. Pre postihnuté deti, ktoré sa nevedia samé o seba postarať, nie sú stanovené vekové hranice. Výška detských prídavkov je odstupňovaná podľa počtu detí. Pre prvé, druhé a tretie dieťa sa vypláca mesačne154 € , pre štvrté a ďalšie deti 179 € mesačne. Detské prídavky sa spravidla vyplácajú vtedy, keď má žiadateľ bydlisko alebo zvyčajné miesto pobytu v Nemecku.

Dôchodky

Všetky osoby, ktoré boli v pracovnoprávnom vzťahu alebo nadobúdali prax s výnimkou úradníkov sú povinný byť poistený v dôchodkovom poistení. Prostredníctvom dôchodkového poistenia získajú celoživotnú ochranu proti rizikám zníženej pracovnej schopnosti z dôvodu staroby a smrti.
Odvody na dôchodkové poistenie, ktoré musia platiť všetci zamestnanci, hradí z polovice zamestnanec a z polovice zamestnávateľ. Výška sumy závisí od výšky Vášho príjmu – predovšetkým len do výšky tzv. Beitragsbemessungsgrenze ( vymeriavacej hranici) . Zárobkovo činné osoby s platom nad 5250 € mesačne alebo 4550 € mesačne platia len najvyššiu sadzbu zodpovedajúcu tejto vymeriavacej hranici.
Odvody na dôchodkové poistenie slúžia nie len na starobné poistenie, ale aj na zmierenie rán osudu. K tomuto poisteniu patria invalidné dôchodky, dôchodky pre pozostalých ( vdovy/-cov, sirotské dôchodky) ako aj medicínske a pracovné rehabilitácie.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdravotníctvo, zdravotná starostlivosť

V Nemecku sa rozlišuje medzi tzv. zákonným a tzv. skromným zdravotným poistením. Zamestnanci sú s pravidla povinne poistený v zákonnom zdravotnom poistení (ktoré je zároveň aj nemocenským poistením). Niektoré skupiny osôb môžu prejsť do súkromného zdravotného poistenia: zamestnanci vykonávajúci závislú činnosť s hrubým ročným príjmom vo výške najmenej 45 000,-EUR (hranica povinného poistenia v zákonnom zdravotnom poistení), príslušníci tzv. slobodných povolaní, SCČO a štátny úradníci. Poistenci zúčastňujúci sa zákonného poistenia majú možnosť uzavrieť súkromné poistenie, ktoré pokrýva dodatočné služby nad rámec služieb hradených zo zákonného zdravotného poistenia. Informácie o službách a plneniach zo súkromného zdravotného poistenia poskytujú jednotlivé zdravotné poisťovne.

Nasledujúce informácie sa vzťahujú výlučne na zákonné zdravotné poistenie. Zamestnanci zúčastňujúci sa zákonného zdravotného poistenia majú možnosť voľby medzi týmito poisťovňami:

  • všeobecné miestne zdravotné poisťovne (AOK)
  • tzv. náhradné poisťovne (Ersatzkassen)
  • tzv. zdravotnej poisťovne remeselníckych cechov (Innungskrankenkassen)
  • podnikové zdravotné poisťovne (Betriebskrankenkassen)

Poistenec dostane od svojej zdravotnej poisťovne elektronický preukaz poistenca (čipová karta), prostredníctvom ktorého môže využívať všetky zdravotné služby (dávky) poskytované z Nemeckého zdravotného poistenia môžu cezhraničný pracovníci využívať tak v Nemecku ako aj v ČR a v Poľsku.

Nemocenské:

Poistenci zúčastnený zákonného zdravotného poistenia majú v rámci zdravotnej starostlivosti v prípadoch choroby právo na nemocenské, ak sú dočasne práce neschopný, alebo sú na náklady zdravotnej poisťovne hospitalizovaný v nemocnici (nemocničná starostlivosť), alebo im je poskytovaná ústavná liečebná alebo preventívna starostlivosť (liečenie). Nemocenské sa vypláca bez časového limitu, ako náhle zamestnancovi skončil nárok na náhradu mzdy alebo platu poskytovanú zamestnávateľom. Nemocenské je 70% z hrubého príjmu dosiahnutého pred chorobou, ale nanajvýš 90% z čistého príjmu. Z nemocenského sa platí poistné na dôchodkové poistenie a na poistenie pre prípad nezamestnanosti. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti pre tú istú chorobu je nemocenské vyplácané najdlhšie 78 týždňov po dobu 3 rokov. Od začiatku nového trojročného obdobia má poistenec opäť nárok na nemocenské pre tú istú chorobu, ak bol poistenec zúčastňujúci sa zdravotného poistenia s nárokom na nemocenské od ukončenia pracovnej neschopnosti pre tú istú chorobu po dobu najmenej 6 mesiacov zárobkovo činný, resp. nebol z toho dôvodu dočasne práce neschopný, resp. bol uchádzačom o zamestnanie (tj. bol k dispozícii úradu práce).

Slobodná voľba lekára a regulačné poplatky za návštevu lekára:

Poistenci môžu vyhľadať ktoréhokoľvek lekára podľa vlastného uváženia ktorému dôverujú. Poistenci zúčastnený zákonného zdravotného poistenia musia pri prvej návšteve lekára v kalendárnom štvrťroku zaplatiť regulačný poplatok vo výške 10,-EUR (platí to aj pre nemocnice a záchranné služby). Regulačný poplatok poistenci platia priamo u lekára. Ak idú v danom kalendárnom štvrťroku k lekárovi niekoľkokrát, poistenec platí regulačný poplatok len raz. Platí to aj v prípadoch, keď poistenec navštívi rôznych lekárov a to len za predpokladu, že im ich všeobecný lekár (tzv. domáci lekár) vystaví príslušnú poukážku. Bez tejto poukážky musí poistenec zaplatiť regulačný poplatok pri každej návšteve lekára.

Pri stomatologickom vyšetrení alebo ošetrení (okrem preventívnej prehliadky), musí poistenec zaplatiť regulačný poplatok aj v prípade, že už v danom kalendárnom štvrťroku poplatok zaplatil u všeobecného lekára. Regulačný poplatok odpadá u všetkých preventívnych vyšetrení vykonávaných u všeobecných (domácich) lekárov, odborných lekárov a zubných lekárov. Regulačný poplatok neplatí ani poistenec mladší ako 18 rokov.

Regulačné poplatky u liekov a liečiv:

Poistenci vo veku do 18 rokov sú od regulačných poplatkov u liekov oslobodený. Poistenci starší ako 18 rokov musia za lieky sami hradiť 10% z ceny lieku, avšak najmenej 5,-EUR a najviac 10,-EUR. Ak liek stojí menej ako 5,-EUR, platí poistenec skutočnú cenu lieku v plnej výške. Navyše platí, že poistenec nie je povinný vynaložiť na lieky (a iné dávky zákonného zdravotného poistenia, na ktoré sa vzťahujú regulačné poplatky) viac ako 2% svojho hrubého príjmu ročne. Preto sa vyplatí uchovávať všetky doklady o platbách a na konci roka ich prípadne odovzdať zdravotnej poisťovni. Poistenci s vážnym (chronickým) ochorením môže na regulačné poplatky vynaložiť maximálne 1% zo svojho hrubého ročného príjmu. O tom, či sa jedná o vážne (chronické) ochorenie, rozhoduje zdravotná poisťovňa. Pre uznanie vážneho ochorenia musia byť splnené tieto kritériá:

najmenej jedna nutná návšteva lekára za kalendárny štvrťrok v danom kalendárnom roku a poistenec musí byť buď závislý na pomoci inej osoby ( v 2. alebo 3. stupni závislosti na pomoci), alebo miera poklesu jeho pracovnej schopnosti alebo stupeň invalidity musí byť najmenej 60%, alebo pre neho musí platiť, že bez lekárskej starostlivosti možno očakávať zhoršenie ochorenia.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------